dislocētC2
verb/dˈisluot͡seːt/
Translation
to deploy, to station
Definition
To position, deploy (armed forces).
Latvian original
Novietot, izvietot (bruņotos spēkus).
Inflections
Present
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | dislocēju | dislocējam |
| 2nd person | dislocē | dislocējat |
| 3rd person | dislocē | dislocē |
Past
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | dislocēju | dislocējām |
| 2nd person | dislocēji | dislocējāt |
| 3rd person | dislocēja | dislocēja |
Future
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | dislocēšu | dislocēsim |
| 2nd person | dislocēsi | dislocēsiet / dislocēsit |
| 3rd person | dislocēs | dislocēs |
- Infinitivedislocēt
- Imperativedislocē
- Imperativedislocējiet
Translations
- Русскийдислоцировать, размещать
- Українськадислокувати, розміщувати
- Lietuviųdislokuoti