filozofētC2
verb/fˈilozofeːt/
Translation
to philosophize
Nodoties vispārēja rakstura pārdomām.
To engage in reflections of a general nature.
Present
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1. | filozofēju | filozofējam |
| 2. | filozofē | filozofējat |
| 3. | filozofē | filozofē |
Past
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1. | filozofēju | filozofējām |
| 2. | filozofēji | filozofējāt |
| 3. | filozofēja | filozofēja |
Future
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1. | filozofēšu | filozofēsim |
| 2. | filozofēsi | filozofēsiet / filozofēsit |
| 3. | filozofēs | filozofēs |
- Infinitivefilozofēt
- Imperativefilozofē
- Imperativefilozofējiet
- Русскийфилософствовать
- Українськафілософствувати
- Lietuviųfilosofuoti
- prātotto ponder