piečakarētC2
verb/pˈiet͡ʃakareːt/
Translation
to snatch, to swipe, to grab
Definition
To deceive.
Latvian original
Apmānīt.
Inflections
Present
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | piečakarēju | piečakarējam |
| 2nd person | piečakarē | piečakarējat |
| 3rd person | piečakarē | piečakarē |
Past
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | piečakarēju | piečakarējām |
| 2nd person | piečakarēji | piečakarējāt |
| 3rd person | piečakarēja | piečakarēja |
Future
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | piečakarēšu | piečakarēsim |
| 2nd person | piečakarēsi | piečakarēsiet / piečakarēsit |
| 3rd person | piečakarēs | piečakarēs |
- Infinitivepiečakarēt
- Imperativepiečakarē
- Imperativepiečakarējiet
Translations
- Русскийстащить, стянуть
- Українськапоцупити, стягнути
- Lietuviųnukniaukti, nudžiauti