dominētB2
verb/dˈomineːt/
Translation
to dominate, to prevail
Definition
To be predominant, to be the ruling, the principal one.
Latvian original
Būt pārsvarā, būt valdošajam, galvenajam.
Inflections
Present
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | dominēju | dominējam |
| 2nd person | dominē | dominējat |
| 3rd person | dominē | dominē |
Past
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | dominēju | dominējām |
| 2nd person | dominēji | dominējāt |
| 3rd person | dominēja | dominēja |
Future
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | dominēšu | dominēsim |
| 2nd person | dominēsi | dominēsiet / dominēsit |
| 3rd person | dominēs | dominēs |
- Infinitivedominēt
- Imperativedominē
- Imperativedominējiet
Translations
- Русскийдоминировать, преобладать
- Українськадомінувати, переважати
- Lietuviųdominuoti, vyrauti