markotC2
verb/mˈarkuot/
Translation
to mark, to stamp
Definition
To mark (1).
Latvian original
Marķēt (1).
Inflections
Present
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | markoju | markojam |
| 2nd person | marko | markojat |
| 3rd person | marko | marko |
Past
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | markoju | markojām |
| 2nd person | markoji | markojāt |
| 3rd person | markoja | markoja |
Future
| sg. | pl. | |
|---|---|---|
| 1st person | markošu | markosim |
| 2nd person | markosi | markosiet / markosit |
| 3rd person | markos | markos |
- Infinitivemarkot
- Imperativemarko
- Imperativemarkojiet
Translations
- Русскиймаркировать
- Українськамаркувати
- Lietuviųžymėti, markiruoti